Štrajkovať alebo manifestovať?

Autor: Tibor Maťaš | 14.1.2016 o 21:40 | (upravené 15.1.2016 o 12:41) Karma článku: 4,73 | Prečítané:  559x

Je štrajk vhodná forma prejavu  nesúhlasu v školstve alebo radšej  manifestovať ako v to bolo zaužívané v minulosti?

Spoločenská pozícia učiteľov podľa Fica nezodpovedá dôležitosti ich poslania a pod tlakom reštrikčnej politiky vlády sa stále zhoršuje. Smer preto pozitívne vníma, že zástupcovia školstva už nie sú ochotní nečinne znášať politiku vlády. Vláda postavila oblasť školstva na chvost svojich priorít, uviedol Fico. Áno, toto sú slová súčasného premiéra vlády Slovenskej republiky Roberta Fica z júna roku 2003.

Je veľkým nešťastím pre Slovensko, že školstvo je v roku 2016 v rovnakom stave ako v roku 2003. Napriek tvrdeniu Ficovej vlády, že školstvo je jednou z priorít, rezort školstva je na chvoste záujmu  a borí sa s nedostatkom financií. Školy nemajú dostatok finančných prostriedkov na svoje rozvojové aktivity.  Zamestnanci nedosahujú primerané mzdové ohodnotenie, ktoré im právom patrí. Nástupný plat vysokoškolsky vzdelaného učiteľa a odborného zamestnanca je hanbou spoločnosti, nepedagogickí zamestnanci škôl sú na prahu chudoby.

Financovanie školstva je najbolestivejšou stránkou súčasného výchovno-vzdelávacieho systému na Slovensku. Charakteristickým znakom vzdelávacej politiky EÚ je zvyšovanie financií a tým aj  kvality vzdelávania. Žiaľ, v SR je to skôr naopak. Podmienky vzdelávania v SR a jeho kvalita sa neustále zhoršujú. Zo štátov OECD a EÚ patrí Slovensko medzi krajiny s najnižším pomerom financií vyčlenených na školstvo z HDP.

Priemerná mzda v školstve, ktoré má zo všetkých odvetví národného hospodárstva najviac vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov, je jedna z najnižších a zaostáva za priemernou mzdou v národnom hospodárstve, pričom trend zaostávania sa neustále prehlbuje. Slabé financovanie školstva sa odráža aj na platoch pedagogických pracovníkov. V porovnaní s platmi učiteľov v EÚ sú platy našich učiteľov podstatne nižšie.

Vláda doteraz neprijala systémové opatrenia na zvyšovanie platov, aby sa v krátkej dobe aspoň vyrovnali štátom V4 a perspektívne priemeru EÚ a OECD. Jediný oficiálne deklarovaný zámer vlády (Národný program reforiem) –  zvýšiť platy učiteľov na 1,2 násobok priemernej mzdy do roku 2020 je absolútne nedostatočné riešenie problému.

V tomto stave sa nikto nemôže čudovať, že prichádza Iniciatíva slovenských učiteľov s požiadavkami. Od vlády žiadajú:

1. zvýšenie platov o 140 eur

2. viac financií na vybavenie škôl

3. zmeny v kreditovom vzdelávaní učiteľov

Pri nesplnení týchto požiadaviek pripravujú ostrý štrajk v školách na 25. Januára 2016. Minister školstva Juraj Draxler označil Iniciatívu slovenských učiteľov, ktorá za hroziacim štrajkom stojí, za politickú manipuláciu.

Štrajk je definovaný ako úplné alebo čiastočné zastavenie práce zamestnancami . Právo na štrajk zamestnancovi zaručuje Ústava SR. Štrajk je nástrojom zamestnancov na ochranu svojich ekonomických a sociálnych záujmov v spojení s riešením ekonomických otázok a otázok sociálnej politiky. Zamestnávateľ je povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci aj za čas, kedy nepracuje z dôvodu účasti na štrajku. Mzda, ani náhrada mzdy zamestnancovi za čas účasť na štrajku nepatrí.

Táto nátlaková akcia vyvolá rôzne reakcie. Vláda sa bude všemožne snažiť zdiskreditovať štrajkujúcich a odvrátiť pozornosť verejnosti od oprávnených požiadaviek učiteľov. Verejnosť nebude celkom stotožnená s požiadavkami štrajkujúcich a neprejavia porozumenie skonaním učiteľov aj pre nízku prestíž učiteľského povolania. Samotní učitelia sa rozdelia do viacerých skupín – jedni budú štrajkovať a presviedčať o účasti na štrajku, druhí budú mať strach z účasti na štrajku aj napriek súhlasu s požiadavkami a tretí sú spokojní alebo je im už všetko jedno, lebo vo svojom povolaní toho prežili veľa.

Otázky typu vhodnosti zvolenej formy prejavu nesúhlasu a jeho načasovanie sú v tomto prípade druhoradé. Dnes sa rozhoduje o budúcnosti školstva o jeho smerovaní a získaní úcty a dôstojnosti, ktoré sa učiteľskému stavu v predchádzajúcich dvadsiatich piatich rokoch nedostávalo.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Štátne IC vlaky začali opäť jazdiť. V čom sú iné?

Štátna Železničná spoločnosť Slovensko sľubuje, že jej najrýchlejšie vlaky z Bratislavy do Košíc za štyri hodiny a 42 minút.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.


Už ste čítali?